Logické klamy - chyby myslenia III.

Autor: Zvol si info - Slovensko | 22.1.2021 o 0:22 | Karma článku: 5,50 | Prečítané:  910x

Tento článok je súčasťou série o logických klamoch, v ktorej vám postupne predstavujeme zásadné logické klamy a argumentačné fauly, na ktoré môžete v diskusiách i v bežných rozhovoroch naraziť. 

V dnešnom článku predstavíme ďalšie tri z logických klamov. V predošlom príspevku ste sa dozvedeli o Zovšeobecňovaní, Šikmom svahu a Apeli na emócie.

Logické klamy sa vyskytujú v komunikácii - či už individuálnej alebo masovej - možno častejšie, než si myslíme. Cieľom tejto série článkov je predstaviť vám tie najznámejšie logické klamy a umožniť vám ich v budúcnosti ľahšie rozpoznať, prípadne sa vyvarovať toho, aby ste sa ich sami dopúšťali.

 Predchádzajúce diely:

  1. Útok na osobu, Stredná cesta a Spoločenský apel
  2. Zovšeobecňovanie, Šikmý svah a Apel na emócie

 

Strawman - Slamený panák

Pri diskusiách, či hádkach je náročné neuchyľovať sa k urýchleným záverom, či taktikám, ktoré nespravodlivo nášho oponenta diskreditujú. Medzi chyby myslenia, ku ktorým často dochádza, je aj Strawman - v preklade slamený panák. Tento logický klam nastáva, keď oponentov argument (alebo jeho časť) skreslíme, neprimerane zveličíme, alebo od základu vyfabrikujeme a následne naň zaútočíme, akoby práve to bola tá pôvodná verzia argumentu.

Príklad:

Matej pripisuje v diskusii dôležitosť tomu, aby štát prispieval na azylové domy a vyjadril tak podporu a dodal nádej ľuďom bez domova.

Dávid na Mateja za tento názor útočí:

“To som naozaj netušil, že ti na bezdomovcoch skutočne záleží viac, ako na deťoch a budúcej generácii. Úplne ignoruješ, že by štát by mal namiesto príživníkov prispievať na škôlky. Tam tiež treba sústrediť peniaze. Evidentne ti nezáleží na budúcnosti našich detí.”

Je relatívne jednoduché prezentovať svoj vlastný postoj ako ten správny, ak ten oponentov skreslíme, alebo ho od základu vykonštruujeme. Tento spôsob však podkopáva akýkoľvek pokus o racionálnu, a najmä poctivú debatu založenú na faktoch. Pri akejkoľvek forme diskusie je dôležité nájsť pokoru a prijať, že sa môžeme mýliť. Poskytnúť oponentovi priestor, aby predstavil a odôvodnil svoje postoje, je esenciálnou zložkou zdravo vyzerajúcej debaty.

False cause - Chybná príčinnosť

Ako sme už v skorších článkoch spomínali, naša myseľ často hľadá vzorce a súvislosti tam, kde v skutočnosti nie sú. Táto činnosť je mysli prirodzená, pretože si chce utriediť a systematicky kategorizovať všetky informácie, ktoré vedome vníma, aby svet okolo nás dával čo najviac zmysel. To však môže viesť k rôznym mylným domnienkam a chybným úsudkom. Chybná príčinnosť znamená, že máme tendenciu domnievať sa o udalostiach, ktoré nasledujú po sebe, že jedna je príčinou druhej. Známa veta “korelácia neimplikuje kauzalitu” stojí práve za týmto klamom.

Príklad:

Vždy keď si umyjem auto, začne pršať.

Kedykoľvek sa v lietadle začne podávať káva, dôjde k turbulenciám. Podávanie kávy teda spôsobuje turbulencie.

Naša tendencia urýchlene vytvárať úsudky, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť logické a presné, nás môže privádzať k mnohým nepravdivým názorom a postojom. Keď si vytvárame myšlienkovú základňu pre akúkoľvek tému, mali by sme sa riadiť komplexnými znalosťami o nej, faktami a overenými zdrojmi informácií. A aby sme sa vyhli omylu Chybnej príčinnosti, mali by sme sa tiež presvedčiť, či zdanlivo súvisiace informácie takými naozaj sú.

Personal Incredulity - Argument z nedôvery/Osobná nedôvera

Je prirodzené, že pri niektorých komplexných témach, akými sú napríklad virológia alebo svetová ekonomika, nemáme možnosti alebo kapacitu, aby sme im do hĺbky porozumeli, či sa v nich sebaisto orientovali. Vtedy sa zvyčajne riadime názormi vedcov a odborníkov na danú tému. V niektorých prípadoch ale naša neinformovanosť alebo nedostatočné porozumenie vedie naopak k nedôvere voči odbornej verejnosti. Miesto toho sa prikláňame k naším vlastným domnienkam, alebo ľahšie uveriteľným a zrozumiteľným názorom.

Príklad:

Tomáš nemôže uveriť tomu, že sa v roku 1969 uskutočnilo pristátie na mesiaci.
“Nie je možné, aby v tom roku, kedy ešte počítače i ostatné technológie boli na primitívnej úrovni, mohlo dôjsť k pristátiu na mesiaci! Nechce sa mi veriť, že by to prebehlo takto bez problémov. Podľa mňa nás oklamali a pristátie sa v skutočnosti vôbec nestalo! Natočili to v štúdiu, aby to len tak vyzeralo.”

Bolo by skutočne časovo i mentálne náročné čítať sirôzne štúdie a články a snažiť sa niektorým konceptom do hĺbky porozumieť. Je však dôležité mať dôveru vo vedecké, či iné kapacity, ktoré im rozumejú a zrozumiteľným spôsobom nám informácie o nich sprostredkúvajú. Tým nám ponúkajú možnosť vytvoriť si celistvý obraz a názor založený na faktoch a vyhnúť sa tak (často) mylným osobným domnienkam.

 

za tím ZSI spracovala Adela Vidličková

 

Pamätajte: Overujte – hľadajte – voľte si info.

Sledovať nás môžete tu: https://www.facebook.com/zvolsiinfoSR

                                           https://zvolsi.info/sk/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Delta variant zatrasie aj slovenským letom. Spúšťačom mohol byť zápas v Budapešti

Vláda sprísni podmienky návratu na Slovensko. Ako, rozhodne o týždeň.

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Za Sninou sa začína iný svet (píše Michal Havran)

Venované pamiatke Jána Myšľanova.

Holandsko v Budapešti? Kto môže byť súperom Slovákov v play off

Slovákom dáva vstup do EURO 2020 veľkú šancu na osemfinále.


Už ste čítali?