reklama

5 kognitívnych omylov, ktoré prispievajú k váhavému postoju voči vakcíne proti Covid-19

Najmenej štyria z desiatich ľudí sa nechcú dať zaočkovať. Prečo? Môže za to najmä váhavý postoj k očkovaniu (z angličtinyvaccine hesitancy), ktorý je poháňaný kognitívnymi omylmi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

preložené so súhlasom autorky Noemi Molnar. Originál článku s pôvodnými zdrojmi dostupný tu.

Zdroj: https://www.prezident.sk/article/vakcina-je-jedina-cesta-ako-porazit-virus-a-vratit-nase-zivoty-do-normalu/
Zdroj: https://www.prezident.sk/article/vakcina-je-jedina-cesta-ako-porazit-virus-a-vratit-nase-zivoty-do-normalu/ 

Výskumníci a svetoví odborníci neúnavne pracovali na tom, aby našli finálne riešenie pandémie - vakcínu. Tá už je pripravená a schválená, a my tak máme šancu, aby sa náš život vrátil späť do starých koľají. Zdá sa však, že tu máme ešte jednu prekážku: váhanie v súvislosti s vacináciou. Váhavosťou je myslené “oneskorenie v prijatí či odmietnutí vakcíny, napriek dostupnosti vakcinačných služieb.” (ECDC, 2020, p.1). V tomto článku si priblížime päť kognitívnych omylov, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou prispievajú k tomuto fenoménu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1. Efekt opomenutia - Omission bias

Tento kognitívny omyl spôsobuje, že preferujeme pasívne správanie - nekonať, a to i napriek tomu, že správať sa aktívne - konať, je pre nás podstatne osožnejšie.
V kontexte očkovania to znamená, že ľudia majú tendenciu prikladať disproporčne väčšiu váhu informáciám o potenciálnej škodlivosti očkovania, pričom opomínajú riziká toho, ak sa zaočkovať nedajú. Medzi tie patrí napríklad riziko nakazenia sa vírusom COVID-19, nakazenia ním ostatných, riziko toho, že sa život nebude môcť vrátiť do normálu, alebo že nezískame späť možnosť kamkoľvek slobodne vycestovať. Mnohých ľudí desia dlhodobé následky očkovania a majú strach, že vakcína nebola dostatočne dlho testovaná. Avšak neberú do úvahy potenciálne dlhodobé negatívne následky, či vedľajšie účinky ochorenia COVID-19, napriek tomu, že tých už bolo odhalených mnoho - vyššia šanca ochorieť na diabetes, depresiu, atď. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ako sa Efektu opomenutia vyhnúť?

  1. Riziká porovnávajte priamo, rozlišujte medzi krátkodobými a dlhodobými efektmi a vedľajšími účinkami (napríklad dlhodobé následky očkovania verzus možné dlhodobé následky a komplikácie po ochorení vírusom COVID-19).

  2. Zamerajte sa na jedinečné výhody, ktoré očkovanie ponúka a na to, o čo prídu ľudia, ktorí sa odmietnu zaočkovať (napríklad o udalosti s emocionálnym kontextom, akými sú stretnutia s rodinou a priateľmi bez strachu z ochorenia, bezstarostné cestovanie, atď.).

  3. Vytvorenie verejného priestoru pre diskusiu, kde pochybnosti budú zodpovedané odborníkmi. Poskytnutie hmatateľných dôkazov z overených zdrojov a príkladov, ktoré môžu u ľudí ovplyvniť ich rozhodovací proces.

2. Efekt dostupnosti - Availability bias

Tento kognitívny omyl chápeme ako tendenciu ľudí myslieť si, že príklady, ktoré im napadnú ľahko, sú v rámci určitej populácie reprezentatívnejšie, než v skutočnosti sú. Tento omyl bráni kritickému mysleniu jedinca, a tiež relevancii jeho rozhodnutí.

Zvyčajne sa z médií a v rámci našich sociálnych kruhov skôr dozvedáme o zriedkavých udalostiach (napríklad o alergickej reakcii na očkovanie), než o tých bežných. Práve tieto zriedkavé udalosti nám zostávajú v pamäti a máme tendenciu sa domnievať, že sa môžu prihodiť práve nám. Následkom tohto omylu môže klesať všeobecné povedomie o bezpečnosti vakcíny. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Efekt dostupnosti. Zdroj: https://medium.com/make-better-decisions/unhappiness-and-availability-heuristic-657060d3655a
Efekt dostupnosti. Zdroj: https://medium.com/make-better-decisions/unhappiness-and-availability-heuristic-657060d3655a 

 Ako sa Efektu dostupnosti vyhnúť?

  1. Poukážte na pozitívne zmeny, ktoré so sebou vakcína prináša - zverejnite vyjadrenia a osobné spovede tých, ktorí vakcínu dostali, a ktorí sa z nej úprimne tešia. Firmy môžu vyzvať svojich zamestnancov tak, že dovolia, aby boli vypočutí zástancovia očkovania a naznačiť tým, že ide o novú normu.

  2. Ponúknite ľuďom ľahko čitateľné a zrozumiteľné štatistiky, ktoré zobrazujú všeobecný pozitívny trend.

  3. Vyžadujte od médií, aby uvádzali i dôvod vedľajších účinkov a aby zdôraznili, že vedľajšie účinky sa vyskytujú len v ojedinelých prípadoch, ohrozujúc len špecifickú populáciu.

3. Efekt optimizmu - Optimism bias

Tento kognitívny omyl je tendencia jednotlivca domnievať sa, že je nepravdepodobné, že zažije negatívnu udalosť.

Postupom času ľudia naberajú čoraz väčšiu istotu, že neochorejú, pretože sú súčasťou akejsi skupinky šťastlivcov. Takéto zmýšľanie môže viesť k falošnému optimizmu, ktorý vysvetľuje, prečo mnohí ľudia odmietajú dodržiavať opatrenia, akými sú nosenie rúška, odstup od ľudí alebo pravidelné umývanie a dezinfikovanie rúk. Keď sa jedná o očkovanie, ľudia môžu byť presvedčení o tom, že vakcínu nepotrebujú, pretože vírus aj tak nechytia, alebo že ak ho chytia, budú mať len ľahký priebeh. Môžu taktiež podceňovať pravdepodobnosť toho, že by mohli nakaziť ostatných v rámci svojho sociálneho kruhu, a preto nebudú cítiť potrebu zaočkovať sa, aby tým chránili svojich blízkych alebo spoločnosť vo všeobecnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ako sa Efektu optimizmu vyhnúť?

  1. (Ustavične) pripomínajte ľuďom riziká spojené s vírusom COVID-19 a prítomnosťou tohto ochorenia v ich okolí.

  2. Poukážte na osobné skúseností ľudí a na to, ako COVID-19 pôsobí na konkrétne životy, napríklad starších a osamelých ľudí.

  3. Prispôsobte posolstvo, ktoré chcete odovzdať, každej generácii, či cieľovej skupine. Napríklad:
    - mladšie generácie pravdepodobne nebudú cítiť potrebu sa zaočkovať, a preto ich môžete vyzvať, aby prebrali zodpovednosť za ostatných - starých rodičov, tehotné ženy, chorých. Spýtajte sa ich “pre koho sa nechávajú očkovať.”
    - vhodné príklady takýchto správ pre zdravotníkov môžete nájsť na tejto webstránke:
    https://www.cdc.gov/vaccines/covid-19/health-systems-communication-toolkit.html

4. Efekt potvrdzovania/Konfirmačné skreslenie - Confirmation bias

Konfirmačné skreslenie je tendencia vyhľadávať, interpretovať, uprednostňovať a odvolávať sa na informácie, ktoré potvrdzujú alebo podporujú jednotlivcove doterajšie názory a hodnoty.

Ak ľudia veria tomu, že očkovanie môže byť škodlivé, majú sklony sa pri čítaní správ alebo rozhovoroch s ľuďmi sústreďovať na informácie, ktoré ich uisťujú v ich pôvodných názoroch, bez ohľadu na to, či sú pravdivé alebo nie. Mnohí ľudia sa pri rozhodovaní spoliehajú na ostatných - rodičov, priateľov, doktorov; práve preto veľmi ľahko prevezmú systém hodnôt niekoho iného za svoj bez toho, aby o ňom kriticky premýšľali.

Konfirmačné skreslenie. Zdroj:https://mohamadkoteich.com/2020/01/25/outsmart-your-confirmation-bias/
Konfirmačné skreslenie. Zdroj:https://mohamadkoteich.com/2020/01/25/outsmart-your-confirmation-bias/ 

 Ako sa Efektu potvrdzovania/Konfirmačnému skresleniu vyhnúť?

  1. Pokúste sa u ľudí vytvoriť kognitívnu disonanciu* - prinúťte ich premýšľať o nej a využite humor k tomu, aby ste upozornili na chyby pri ich rozhodovacom procese.

  2. Využite sociálnu identitu - poukážte na rešpektovanú osobu v rámci ich skupiny, ktorá koná v rozpore s ich hodnotami alebo názormi. Toto môže ľudí primäť k tomu, aby zvážili relevanciu svojich úsudkov a prehodnotili svoje rozhodnutia.

  3. Priveďte ľudí k tomu, aby si sami prehodnotili alternatívy (nulová hypotéza).

5. Efekt prirodzeného rizika - Natural risk bias

V kontexte očkovania tento efekt znamená, že je pre ľudí prijateľnejším rizikom nakaziť sa a ochorieť (prirodzené), než riziko vytvorené človekom (vakcína).

Tak ako očakávame, že samoriadiace autá nebudú robiť žiadne chyby, ale denne sme svedkami tisícok ľudských omylov, vakcína vytvorená človekom musí spĺňať tie najvyššie štandardy. Akýkoľvek vedľajší účinok, či negatívna správa bude preto zveličená a dramatizovaná.

 Ako sa Efektu prirodzeného rizika vyhnúť?

  1. Pomôžte ľuďom porozumieť tomu, že (medicínski) odborníci očkovanie podporujú a vysvetlite, prečo by sme im mali dôverovať.

  2. Adresujte a zodpovedajte najväčšie obavy ľudí z očkovania (napríklad že očkovanie spôsobuje autizmus u detí).

  3. Poukážte na doterajší úspech vakcín (osýpky, čierny kašeľ, mumps) a to, ako učinili náš život bezpečnejším, hoci si to teraz neuvedomujeme.

*kognitívna disonancia - ľudská reakcia na nepríjemné novozískané informácie alebo skúsenosti, protirečiace predchádzajúcej predstave alebo vedomosti. Tento nesúlad vyvoláva nepríjemný pocit napätia a následne túžbu po jeho znížení, či odstránení. Je to nevedomá reakcia mysle na rozpory medzi postojmi (vedomosťami, vierou, správaním) a skutočným stavom veci.

Vzhľadom na to, že sme spomenuli v článku dôležitosť správneho posla pre konkrétnu skupinu, je dobré vedieť viac aj o tzv. efekte posla.

EFEKT POSLA

Sprostredkovatelia informácií na nás majú veľký vplyv. Niektorých z nich vypočujeme, niektorých spochybňujeme, iných ignorujeme.
Pri súčasnej pandemickej situácii sú ľudia ovplyvňovaní sprostredkovateľmi informácií o dôležitosti a bezpečnosti očkovania. Otázkou však je, komu ľudia dôverujú a na koho sa obracajú, keď potrebujú poradiť: doktori, výskumníci, vládni úradníci, alebo rodina a priatelia?

Kto môže byť dobrým poslom

  1. Hlava štátu a vrcholoví politici sú ľudia, ktorí by mali byť medzi prvými zaočkovanými, aby ľuďom ukázali, že do vakcíny vkladajú plnú dôveru.

  2. Doktori a ostatní zdravotníci môžu slúžiť ako spoľahlivý a dôveryhodný zdroj informácií.

  3. Ľudia by sa mali stať obhajcami očkovania vo svojich sociálnych kruhoch (napr. odznakom “Som očkovaný”).

  4. Vplyvní ľudia by sa mali prihovárať k špecifickým cieľovým skupinám.

Jednou z najväčších výziev roku 2021 bude to, aby vakcína na ochorenie COVID-19 bola prijatá verejnosťou. Krajiny, ktoré môžu účinne a efektívne zaočkovať svojich občanov, sa môžu vrátiť späť do ‘normálu,’ a teda sa z pandémie rýchlo zotaviť. Behaviorálna veda (veda o správaní) môže poskytnúť pri očkovaní veľkú výhodu, pretože vďaka nej môžu ľudia byť nabádaní k lepším rozhodnutiam. Niektoré vlády a spoločnosti už preto začali s využívaním vedeckých metód a prostriedkov behaviorálnych vied.

za tím ZSI spracovala/preložila Adela Vidličková

Pamätajte: Overujte – hľadajte – voľte si info.

Sledovať nás môžete tu: https://www.facebook.com/zvolsiinfoSR

 https://zvolsi.info/sk/

Zvol si info - Slovensko

Zvol si info - Slovensko

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  62x

Zvol si info je občianske združenie, ktoré vzniklo ako slovenská sekcia pôvodného českého študentského spolku na Masarykovej univerzite. Snažíme sa o zlepšovanie mediálnej gramotnosti na Slovensku, venujeme sa prednáškam, workshopom a webinárom o sociálnych médiách, dezinformáciách a ich rozpoznávaní pre školy, pedagógov, ale i pre verejnosť. Rozumom proti fake news.https://www.facebook.com/zvolsiinfoSRhttps://zvolsi.info/sk/fantomas/tim@zvolsi.info Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu