Dezinfluenceri

Autor: Zvol si info - Slovensko | 8.1.2021 o 2:52 | (upravené 8.1.2021 o 10:40) Karma článku: 10,97 | Prečítané:  6069x

Známe osobnosti sa v súčasnosti pomerne často stávajú terčom rôznych dezinformácií, či internetových podvodov, no nezriedka dochádza i k tomu, že pochybné príspevky a názory samé šíria.

„Celkom ma bavilo ako ste reagovali na moje „konšpiračné statusy“ minulé týždne... idem si tieto veci už 20 rokov a rozmýšľam, že by som tu rád videl debatky na tieto témy častejšie... V týchto konšpiračných teóriách sa často skrýva viac pravdy, ako v oficiálnych verziách... Myslím tým UFO, Illumináti, 9/11, AIDS, Apollo fake, JFK, Diana, Elvis, Chemtrails, HAARP, Nibiru, atď.“ – toto je už pomerne známy obsah instagramového príspevku slovenského rapera Majka Spirita z roku 2019, ktorý má na tejto sociálnej sieti v súčasnosti takmer pol milióna followerov.

Majk Spirit nie je jediným spomedzi verejne známych osobností, ktorý sa prezentuje podobnými názormi, či príspevkami. Dnes už pamätným je napríklad hoax o ihlách zapichnutých v tankovacích pištoliach, ktorý na Facebooku zdieľal v roku 2017 Štefan Harabin, s aktuálne takmer 75 000 facebookovými fanúšikmi, prípadne nešťastná diskusia speváčky Emmy Drobnej s Petrom Marcinom o plochej Zemi, z toho istého roku.

Prečo je potrebné o tom hovoriť?

Pri (dez)informáciách šírených známymi osobnosťami, či už sú to umelci, politici, alebo iné verejne známe osoby, je potrebné brať do úvahy niekoľko faktorov, ktorými sa odlišujú od ostatných.

# dosah na publikum

Axel Bruns, austrálsky profesor, dlhodobo sa venujúci problematike médií, označuje známe osobnosti za tzv. „superšíriteľov“ dezinformácií, za tých, ktorí dokážu naozaj zabezpečiť to, že sa nejaký príspevok stane virálnym. Je totiž rozdiel, ak nejakú informáciu zdieľa konšpiračný portál s niekoľkými stovkami followerov, alebo celebrita, ktorá ich má tisícky, až milióny. So svojím výskumným tímom z Queenslandskej Univerzity zistil, že fake news o šírení koronavírusu prostredníctvom 5G vysielačov získali najviac zdieľaní až vtedy, keď sa k téme na Instagrame vyjadril herec Woody Harrelson, či na Facebooku raper Whiz Khalifa.

Výskumu v tejto oblasti sa venoval aj oxfordský Reuters Institute. Z výsledkov ich práce vyplýva, že aj keď sú politici a známe osobnosti zodpovedné len za 20% všetkých šírených falošných správ o pandémii, v konečnom dôsledku až 69% celkových interakcií na sociálnych médiách majú na svedomí práve tieto príspevky.

# spoločenský status, blízkosť a dôvera

Je pre nás prirodzené vzhliadať k niekomu, koho obdivujeme a na základe obľúbenosti sa stotožňovať s jeho/jej názormi. Tieto sympatie dokážu spôsobiť aj to, že názory týchto osobností uprednostňujeme pred názormi skutočných odborníkov, či vedcov v danej oblasti. Je tomu tak aj preto, že známe osobnosti sú nám ľudsky bližšie a informácie nám prezentujú stráviteľnejšie, než odborníci.

Kanadský profesor Timothy Caulfield pri hľadaní odpovedí na otázku, prečo veríme v otázkach svojho zdravia viac celebritám, než expertom, dospel k záveru, že aj keď máme tendenciu si myslieť, že nie sme ovplyvňovaní bohatstvom či slávou, opak je pravdou. Podvedome nás priťahuje celebritná kultúra, životný štýl a známym osobnostiam sa chceme podobať. Čo je podľa neho problém, zvlášť preto, že celebrity často netušia, o čom hovoria. Ako príklad môžu slúžiť herečky Gwyneth Paltrow, či Jessica Alba, ktoré sú so svojimi produktmi pre ženy extrémne populárne i napriek tomu, že odborníci ich označujú za nefunkčné a padlo dokonca i obvinenie z falošnej reklamy.

# štýl podania

Tento bod sa týka špeciálne známych osobností z radov umelcov, ktorí majú tú výhodu, že svoje myšlienky, či názory dokážu spracovať do (viac, či menej kvalitnej) umeleckej tvorby.

Reprezentatívnym príkladom je napríklad pomerne čerstvá pieseň českej speváčky Ilony Csákovej a skupiny Kamelot. Samotná Csáková (aktuálne má jej oficiálna stránka na FB 14 000 followerov) sa v poslednej dobe v statusoch často stavia na odpor vakcinácii proti vírusu COVID-19 a je podporovateľkou konšpiračných teórií napríklad o Billovi Gatesovi. Spomínaná pieseň sa vyznačuje sugestívnym, značne konšpiračne ladeným textom. Niekoľkokrát sa v ňom odkazuje na mocné elity ovládajúce svet, národ prirovnáva ku klamanému stádu, nevyhýba sa ani odkazovaniu na osobnú vzburu voči pravidlám, kritizuje nosenie rúšok a vyzdvihuje „sedliacky rozum“. Videoklip má za niečo vyše mesiaca na YouTube takmer 180 000 zhliadnutí. Takýmto spôsobom podania sa „posolstvo“ stáva zrozumiteľnejším, dostupnejším a páčivejším pre široké masy a šírenie dezinformácií sa tým posúva na novú úroveň.

Keď hovoríme o novej úrovni šírenia dezinformácií, máme tým na mysli najmä šírenie nezmyslov, či zľahčovanie aktuálnej pandemickej situácie, o ktoré momentálne u nás, či u našich západných susedov rozhodne nie je núdza.

Jeden z prvých takýchto prípadov, ktorý sme mohli postrehnúť ešte počas prvej vlny pandémie,  je súčasťou videoklipu k piesni „Zastavme to včas“ Dominiky Titkovej a Mariána Čekovského. Pieseň, ktorá vznikla ako akási hymna ľudskej súdržnosti počas ťažkej situácie, využil hudobník Oskar Rózsa, ktorý má v zábere za chrbtom umiestnený monitor s vyobrazeným veľkým písmenom Q, v ktorom sedí králik – odkaz na konšpiračnú teóriu Q Anon. Originálne video má aktuálne na YouTube viac ako 46 000 zhliadnutí a množstvo komentárov, ktoré reagujú priamo na spomínaný vyobrazený symbol. Príspevky, ktoré už priamo súvisia s dezinformáciami o pandémii COVID-19, či s jej zľahčovaním, majú na svedomí niektoré stálice českej popmusic – verejnosťou asi najviac rezonovali virálne posty Janka Ledeckého (viac ako 45 000 facebookových followerov), ktorý viackrát označil pandemické opatrenia za neodôvodnené a preferuje osobné názory pred tvrdeniami expertov, speváčky Lucie Bílej (takmer pol milióna followerov), ktorá na základe vlastnej skúsenosti koronavírus označila za „iba blbú chrípku“, či speváčky Báry Basikovej (takmer 10 000 followerov). Tá odmietla vnímať pandémiu ako hrozbu, ktorej sa treba báť a dokonca si zaželala, aby sa nakazila (čo sa jej následne aj splnilo).

Podobných príkladov by sme mohli v našich končinách nájsť desiatky. Známe osobnosti s obrovským dosahom a desiatkami tisíc followerov zdieľajú svoje názory a osobné skúsenosti, ktoré pre mnohých zavážia viac, než odborné príspevky a snahy expertov (pre porovnanie, slovenský vedec Pavol Čekan, ktorý stojí za slovenskými PCR testami, má aktuálne na Facebooku niečo cez 7 000 sledovateľov). Najmä v aktuálnej krízovej situácii sa stávajú nebezpečnými najmä tie príspevky, ktoré bagatelizujú závažnosť prítomnosti vírusu, či priamo popierajú dôležitosť opatrení, alebo podporujú negatívne emócie ohľadom vakcinácie. Či už to spomínaní (a aj tí ostatní) robia z presvedčenia, alebo len pochopili, že popularita sa dá získať aj týmto spôsobom, či už to robia s vedomím svojho spoločenského dosahu, alebo nie, faktom zostáva, že sú influencermi a významnými protagonistami dezinformačnej scény.

 

za tím ZSI spracovala Kristína Blažeková

 

 

Pamätajte: Overujte – hľadajte – voľte si info.

Sledovať nás môžete tu: https://www.facebook.com/zvolsiinfoSR

                                           https://zvolsi.info/sk/

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vláda sa dohodla na testovaní, ale nestihla k nemu napísať uznesenie

Proti premiérovmu plánu celoštátneho testovania je SaS a Za ľudí.

Okolo šírenia dezinformácií sa musí vytvoriť zdravá stigma

Rozhovor so Slovákom, čo hľadá klamstvá.


Už ste čítali?