Logické klamy - chyby myslenia II.

Autor: Zvol si info - Slovensko | 28.12.2020 o 1:47 | Karma článku: 5,71 | Prečítané:  1300x

Tento článok je súčasťou série o logických klamoch, v ktorej vám postupne predstavujeme zásadné logické klamy a argumentačné fauly, na ktoré môžete v diskusiách i v bežných rozhovoroch naraziť.

Dnes vám priblížime ďalšie tri logické klamy. V predošlom príspevku sme predstavili tri: Ad hominem, Ad populum a Strednú cestu.

Logické klamy sa vyskytujú v komunikácii - či už individuálnej alebo masovej - možno častejšie, ako si myslíme. Cieľom tejto série článkov je predstaviť vám tie najznámejšie logické klamy a umožniť vám ich v budúcnosti ľahšie rozpoznať, prípadne sa vyvarovať toho, aby ste sa ich sami dopúšťali.

Zovšeobecňovanie (na základe osobnej skúsenosti)

Moderná doba nám umožňuje rýchlo a efektívne vyhľadávať všemožné druhy informácií. Niekedy je však nesmierne ťažké sa v tej či onej problematike vyznať, keďže je obalená veľkou vrstvou spracovaných dát, štatistík, štúdií a odborných článkov. Utriediť takéto množstvo poznatkov a vyvodiť z nich konkrétne závery je preto často výzvou.

V týchto prípadoch je pre nás jednoduchšie utvoriť (alebo potvrdiť) si názor na základe jednoduchších a dostupnejších informácií v podobe našich osobných skúseností, alebo skúseností, ktoré nám prezentujú iní ľudia.

Príklad:

"Beh je vskutku nebezpečný šport! Môj kamarát si pri ňom už dvakrát vyvrtol členok. Ja preto beh ako šport neuznávam a myslím si, že skôr zdraviu škodí, ako prospieva."

Máme sklony generalizovať na základe konkrétnych zážitkov, či príbehov. Pritom častokrát naša osobná skúsenosť alebo príbeh, o ktorom sme sa niekde dopočuli alebo dočítali, môže byť len štatistickou odchýlkou a pri väčšom množstve dát nastane len zriedka.

Rozumieme, že zatiaľ čo výsledky štúdií, či odborné články majú v sebe určitú abstraktnosť a neuchopiteľnosť, osobné príbehy sú dostupné a najmä omnoho zrozumiteľnejšie. Napriek tomu by sme sa však mali snažiť svoje názory ukotvovať vo faktoch a informáciách z (viacerých) overených zdrojov.

Apel na emócie - Appeal to Emotion

Apel na emócie je na internete i v tlači vidno naozaj veľmi často, najmä ak sa jedná o dezinformačné weby alebo bulvárne, typicky clickbaitové médiá. Tento logický klam má za cieľ manipulovať s emóciami oponenta v snahe „vyhrať“ debatu, najmä ak absentujú dôkazy a fakty. Slúži tiež na odpútanie pozornosti od skutočnej podstaty argumentu. Apel na emócie zabraňuje protistrane uvažovať racionálne, no a tam, kde racio úplne vystrieda strach a hnev, je oveľa jednoduchšie oponenta presvedčiť takmer o čomkoľvek.

Príklad:

Jana s Martinom si vyberajú nový gauč do bytu, no každému sa páči iná farba. Jana argumentuje:

“Ak chceš, aby som bola šťastná, tak si vezmeme ten horčicový. ”

Diskusia dvoch politikov o daniach, kde jeden oponuje druhému :   

“Mysleli ste na to, čo bude s našimi najstaršími, keď zvýšite dane? S našimi matkami a otcami, ako budú trpieť?”

Je veľmi náročné sa pri čítaní a prijímaní informácií z médií alebo iných zdrojov vyvarovať toho, aby na nás vplývali emócie. Avšak môžeme sa snažiť obozretnejšie pristupovať k tomu, akým jazykom sú správy a články písané. Ak titulok či obsah článku obsahuje množstvo citovo zafarbených výrazov, môžeme sa domnievať, že jeho informačná/výpovedná hodnota bude pokrivkávať. Samozrejme, nevravíme, že akékoľvek emócie sú zlé. Je prirodzené, že správy o nešťastiach, či iných témach, v nás nejakým spôsobom zarezonujú.

Šikmá plocha/ Klzký svah - Slippery Slope      

Naša myseľ je častokrát dobrým sluhom, ale zlým pánom. Snaží sa nám pomôcť vyznať sa v množstve informácií, ktorým sme vystavení a hľadať vzorce v pozorovanom svete, aby nám tak uľahčila jeho vnímanie. Niekedy však pri spájaní informácií a hľadaní súvislostí chybuje. Občas máme tendenciu sa pri uvažovaní dostať na šikmú plochu a unáhlene predvídať udalosti, ktoré by mohli nastať bez toho, aby sme na to mali dostatočné dôkazy. Predpokladáme, že ak sa stane jav A, určite sa stane i jav B a C, a to určite povedie ku katastrofe! Táto reťaz udalostí však po jave A vôbec nemusí nasledovať. Najlepšie je vysvetliť si tento klam na konkrétnom prípade.

Príklad:

Mama odôvodňuje synovi zákaz ísť na rockový koncert:

“Nemôžeš ísť na ten koncert, pretože sa tam naučíš na alkohol a drogy, potom ťa vyhodia zo školy a zničíš si život!”

Pri diskusiách o akejkoľvek problematike by sme sa mali vyvarovať utvárania unáhlených úsudkov. Zachádzanie do extrémnych hypotetických scenárov nie je vhodnou argumentačnou technikou, pretože nie je založené na faktoch, ale len na nepodložených domnienkach o tom, čo by sa mohlo stať. Odvádza pozornosť od pôvodnej myšlienky a nahrádza jeden problém niekoľkými ďalšími.

 

za tím ZSI spracovala Adela Vidličková

 

Pamätajte: Overujte – hľadajte – voľte si info.

Sledovať nás môžete tu: https://www.facebook.com/zvolsiinfoSR

                                           https://zvolsi.info/sk/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vláda sa dohodla na testovaní, ale nestihla k nemu napísať uznesenie

Proti premiérovmu plánu celoštátneho testovania je SaS a Za ľudí.


Už ste čítali?