Hoci je tomu niekedy ťažké uveriť, naša myseľ nie je dokonalá. Ba naopak, častokrát nás vďaka naučeným vzorcom myslenia náš vlastný mozog zrádza. Je prirodzené, že máme v mysli zaznamenané určité cestičky, po ktorých je jednoduchšie sa pohybovať, než si vyšliapať nové. A práve z tohto dôvodu u nás dochádza k logickým klamom, ktoré následne vedú k chybám argumentácie.
Logickým klamom rozumieme tvrdenie, ktoré nedodržuje princípy logického dôkazu (ktorý argumentuje na základe dovtedy overených faktov). Logický klam má určité charakteristiky, ktoré ho robia na prvý pohľad nerozpoznateľným. Nenápadnosť logického klamu z neho robí viacúčelovú zbraň. Ako tvory omylné máme k nemu tendencie, a tiež ho ťažko rozpoznávame. Práve preto je jeho využívanie pri oslovovaní más veľmi časté (či už úmyselne alebo nie) - pri propagande (politickej, náboženskej,...) a ako súčasť manipulatívnych techník.
V tejto sérii článkov sa dozviete viac o najznámejších logických klamoch, pri ktorých budú uvedené názorné príklady. Veríme, že vedomie o týchto chybách myslenia vám v budúcnosti pomôže ich lepšie rozpoznať a vyhnúť sa im.
Útok na osobu (Ad Hominem)
Tento logický klam je často možné spozorovať v diskusných príspevkoch pod článkami na Facebooku, no taktiež je veľmi obľúbený pri niektorých politických tlačových konferenciách, či v televíznych diskusiách. Ide o tendenciu argumentujúceho útočiť na protivníkove osobnostné črty alebo charakter, v snahe ho zdiskreditovať. Opomína pritom však podstatu jeho argumentu.
Príklad:
Zuzana a Jozef vedú pod internetovým príspevkom o daňovom systéme diskusiu v komentároch. Jozef však namiesto toho, aby naďalej pokračoval v téme diskusie, útočí na Zuzanin charakter. “Samozrejme, žena si hneď myslí, že zjedla všetku múdrosť sveta! Za to, že študovala v zahraničí má pocit, že môže ostatným diktovať, aký majú mať názor…”
Tento typ argumentu však slúži len na zneistenie oponenta a prípadné odvrátenie pozornosti od nosnej témy diskusie. Zároveň môže pri niektorých situáciách zdiskreditovať oponenta pred pozorovateľmi diskusie. Pri akomkoľvek argumente by sme mali zostať vecní - nesústrediť sa na to, kto stojí na druhej strane, ale na to, aké sú jeho argumenty a či je v našej kompetencii ich vyvrátiť alebo s nimi súhlasiť.
Stredná cesta (Middle ground)
Hľadanie pravdy je v dnešnej dobe, ktorá nás neustále zahŕňa obrovským množstvom nepretriedených informácií, nesmierne náročné. Možno i to je jedným z dôvodov, prečo máme občas sklony k snahe nájsť “strednú cestu” a argumentovať slovami “Pravda je aj tak niekde uprostred.” V mnohých prípadoch je zlatá stredná cesta dobrý kompromis, nedá sa však aplikovať vždy. Niekedy je vec jednoducho pravdivá alebo nepravdivá, a žiadny stred tu nejestvuje. Pravda nemôže byť kompromisom medzi dvoma extrémami.
Príklad:
Júlia tvrdí, že fajčenie škodí zdraviu. Matej však hovorí, že jemu fajčenie určite neškodí. Zhodnú sa na tom, že fajčenie škodí len niektorým ľuďom.
Tento logický klam je často využívaný na to, aby uspokojil pri diskusii obe strany. Ponúknuť kompromis pri overených faktoch však nie je riešením. Argument by sa nemal končiť s víziou, aby boli obe strany spokojné. Z diskusie je najlepšie odísť s vedomím, že sme si s oponentom odovzdali niečo nové, niečomu sa priučili. Je však vhodné mať pripravené podklady pre to, o čom ideme tvrdiť, že je pravda.
Spoločenský apel (Ad Populum)
„Verí tomu predsa toľko ľudí! - To musí byť pravda!“
Áno, tento typ argumentačnej chyby je veľmi známy a nanešťastie i veľmi častý. Len preto, že je nejaká informácia spopularizovaná, neznamená to, že je pravdivá. Je pre nás prirodzené, že chceme byť súčasťou spoločnosti a byť ňou akceptovaní, čo ovplyvňuje i naše myslenie a názory. Neznamená to však, že by sme mali skĺznuť k viere v populárne, no nepodložené informácie.
Príklad:
Mária sa snaží zhodiť pred Vianocami zopár kíl. Od priateľov sa dozvedela o revolučnej metóde, ktorá spočíva v tom, že bude každé ráno piť pohár zelerovej šťavy. Ovplyvnená názorom priateľov, bez overenia zvolenej metódy, Mária sa vydá k svojej vysnenej postave touto cestou.
Je dôležité vedieť si vytvoriť názor na základe dostupných a najmä relevantných zdrojov. Kriticky myslieť i v situácii, kedy nebude náš názor zodpovedať názoru ľudí v našom okolí. Naučme sa vyhýbať argumentácii typu “robia to tak všetci,” a namiesto toho zodpovedne a s nadhľadom pristupovať k myšlienkovým prúdom, ktorými sa vydávame.
V tomto článku sme vám predstavili prvé tri chyby myslenia. Veríme, že ste sa dozvedeli niečo nové, čo môžete využiť pri nasledujúcich diskusiách, ktorých budete participantom. Nezabúdajme však na to, že človek je tvor omylný a je pre neho prirodzené, že robí chyby. Práve touto sériou článkov by sme vám však chceli ponúknuť novú perspektívu a možnosť zreflektovať svoje metódy argumentácie, a na základe toho ich možno aj vylepšiť.
za tím ZSI spracovala Adela Vidličková
Pamätajte: Overujte – hľadajte – voľte si info.
Sledovať nás môžete tu: https://www.facebook.com/zvolsiinfoSR
