Ako si zvoliť info v čase pandémie?

Autor: Zvol si info - Slovensko | 20.11.2020 o 11:05 | Karma článku: 7,80 | Prečítané:  120x

V čom je pandémia COVID-19 iná, než tie predošlé? Akú rolu v nej zohrávajú sociálne médiá? A čo môžeme robiť, aby sme sa vymotali z neprehľadnej džungle informácií?

Akú úlohu zohrávajú sociálne médiá v týchto časoch?

 V čom je pandémia COVID-19 iná, než podobné situácie v minulosti? Nepochybne je to prítomnosť sociálnych médií, ktoré zohrávajú významnú rolu v našich životoch. Tá je dvojaká – na jednej strane sa vďaka nim môžeme rýchlo dostať k množstvu dôležitých a cenných informácií (aktuálne opatrenia a odporúčania), na strane druhej sa stretávame aj s nezanedbateľným počtom misinformácií a dezinformácií.

Predstavitelia svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) tvrdia, že aktuálne nezvádzame boj len s pandémiou, ale aj s tzv. infodémiou (v zmysle nadmernej dostupnosti, až presýtenosti informáciami). Novodobou výzvou sa teda pre nás stáva, ako sa v tejto džungli informácií nestratiť a rozoznať dôveryhodné správy od tých nedôveryhodných.

A tento poznáte?

Koronavírus neexistuje, je to umelo vytvorená biologická zbraň, je to len chrípka, ohrození sú len starí a chorí, počas testovania nás všetkých očipujú a budú ovládať, rúška spôsobujú vážne zdravotné komplikácie... a takto by sa dalo pokračovať ešte dlho. Možno je to neuveriteľné, ale toto je stále len nepatrná časť z falošných a nepodložených správ, ktoré kolovali internetom od vypuknutia pandémie.

Prečo ľudia takýmto správam veria? Ako im nepodľahnúť? Čo môže každý z nás robiť pre to, aby posúdil spoľahlivosť informácie a nenaletel fake news, hoaxom, či konšpiračným teóriám? Pri odpovedi na tieto otázky je potrebné pozrieť sa na viacero hľadísk.

Pandémia, naše prežívanie a informácie

Závažné spoločenské zmeny sú odjakživa sprevádzané dezinformáciami a pandémia, ktorou teraz všetci chtiac-nechtiac žijeme, medzi také zmeny určite patrí. Odborníci hovoria, že pri takýchto zmenách prežívame neistotu, strach a stratu kontroly nad situáciouNašou prirodzenou reakciou je snaha tieto negatívne pocity zmierniť, či vyhnúť sa im.  Preto si dohľadávame informácie, snažíme sa ich pochopiť a vysvetliť si ich. Tým získavame pocit, že celej situácii viac rozumieme, máme ju pod kontrolou a máme nejaký vplyv na prípadné dôsledky.

Ako sa však vyznať v zložitých medicínskych termínoch, vedeckých štúdiách a rôznych názoroch, ak sami nie sme odborníkmi na danú oblasť a samotní znalci sa tiež vo všetkom nezhodnú? Je to náročné. V takých prípadoch sa stávame náchylnejšími uveriť tým správam, ktoré nám pomáhajú cítiť sa lepšie, pretože zľahčujú závažnosť situácie, poukazujú na vinníkov, alebo prezentujú jednoduché návody, ako sa správať. Práve o tie v súčasnosti nie je vôbec núdza.

Čím nás falošné správy priťahujú?

Dezinformácie, fake news, či konšpirácie  cielia na naše emócie, snažia sa vyvolať senzáciu, pocity strachu, či úzkosti. Hlavne však ponúkajú pre každého jednoducho stráviteľné vysvetlenia zložitých javov, odhaľujú zdanlivé súvislosti tam, kde v skutočnosti vôbec nemusia byť. To nás zaujíma a baví, pretože kto by nechcel mať pocit, že všetkému rozumie a vie niečo, čo nám ostatní (médiá, politici, elity) zatajujú? Ako sa hovorí, lož stihne obehnúť svet skôr, než si pravda obuje topánky. Potvrdzuje to i rozsiahly výskum miliónov twitterových príspevkov, z ktorého vyplýva, že fake news majú potenciál šíriť sa až 6x rýchlejšie, než pravdivé správy a majú tiež oveľa hlbší dosah. Je tomu tak aj vďaka jednoduchému a originálnemu spôsobu spracovania. Navyše, ak nám takúto správu podá niekto, komu dôverujeme (napr. člen rodiny), alebo verejne známa osoba (ako sme mohli pozorovať pri celebritách šíriacich nepravdivé správy), dosah sa môže ešte zvýšiť.  No a keď sa tieto faktory stretnú, nemusí byť vôbec zložité takýmto správam uveriť.

Na záver niekoľko praktických tipov od nás, ako sa nenechať nachytať a lepšie sa orientovať v pomyslenej informačnej džungli:

  • Všímajte si zdroje a tiež to,  kto je autorom informácie (Ide o záver z výskumu, komentár odborníka v danej oblasti? Kto financuje dané médium? Nejde o konflikt záujmov?) Je vôbec autor článku podpísaný?
  • Venujte pozornosť celým článkom, nielen clickbaitovým nadpisom (tie totiž vôbec nemusia zodpovedať obsahu)
  • Overte si, či správa prezentuje podložené fakty, alebo sa skôr snaží apelovať na emócie (seriózne správy by mali objektívne informovať o tom, čo, kde, prečo a ako sa stalo. Tie zavádzajúce sa skôr snažia vyvolať v nás negatívne emócie – strach, hnev, úzkosť)
  • Rozlišujte, o aký žáner príspevku ide (je to spravodajská informácia, publicistika, bulvárna senzácia, alebo blog, ktorý môže prezentovať len názor autora?)
  • Ak je príspevok ilustrovaný aj obrázkom, overte si, či už niekedy nebol použitý v inom kontexte, alebo či nie je upravený v grafickom editore
  • Všímajte si nálepky (ak nachádzate opakovane tých istých vinníkov všetkých problémov, mohlo by ísť o náznak manipulácie)
  • Premyslite si, či budete informáciu/príspevok šíriť ďalej (Robíte to, aby ste informovali, alebo len chcete zdieľať svoje rozhorčenie s inými ľuďmi a prípadne tak šíriť negatívnu emóciu ďalej?)
  • Vyhnite sa predčasným záverom (Informovali o danej udalosti aj iné zdroje? Ako? Porovnávajte, hľadajte. Okrem toho, je úplne v poriadku, ak na niečo názor skrátka nemáme)
  • Vyjdite zo svojej sociálnej bubliny. Skryjete/odstránite hneď každý príspevok, či priateľa, ktorý má iný názor, než vy? Môžete sa tým ochudobniť o cenné informácie, aj keď práve nie sú identické s vaším svetonázorom

Pamätajte: Overujte – hľadajte – voľte si info.

Sledovať nás môžete tu: https://www.facebook.com/zvolsiinfoSR

                                          https://zvolsi.info/sk/

 

za tím ZSI spracovala Kristína Blažeková

(použité zdroje: https://science.sciencemag.org/content/359/6380/1146https://doi.org/10.1016/S0140-6736(20)30461-X, Jurkovič, Čavojová, Brezina – Prečo ľudia veria nezmyslom)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.

Dobré ráno

Dobré ráno: Zvoliť generálneho prokurátora je len prvý krok

Vypočutia trvali 36 hodín, voľba mala byť už v tieto dni.


Už ste čítali?